V decembri 2018 si na Valnom zhromaždení zástupcovia klubov zvolili novú Správnu radu. Okrem staronových členov Michaely Dankovej, Jakuba Šiarnika a Andreja Škovrána (medzitým pre pracovné vyťaženie funkciu opustil) sa do SR dostal Igor Žiak a Roland Hric. Spomínaného Andreja Škovrána nahradila o rok neskôr Dáša Lučivjanská.
Členovia SR si za svojho prezidenta zvolili Igora Žiaka, profesionálneho horského záchranára, odborníka na lavíny a dlhoročného pretekára. Práve s Igorom sme hodnotili sezónu 2019/20, ktorá skončila pred najväčšími vrcholmi svetového skialpinizmu - preteky La Grande Course vrátane najslávnejšej Pierra Menty, či európsky šampionát v Madonne di Campiglio. Rovnako nebolo umožnené dokončiť kompletný program SLP a prvý raz od vzniku neboli ani etapové preteky Bokami Západných Tatier.
Sezóna 2019/20 nezačala prvým kolom Svetového pohára. Začala sa prakticky už minulú jar. Prebehla príprava podľa predstáv?
- Prípravu vnímam ako prípravu SSA na sezónu, nielen v zmysle prípravy našich športovcov. Svetový aj slovenský pretekový skialpinizmus stojí na rázcestí, škriabe sa za uchom a počúva z okolia……. “Ľudia vravia, že sa neposúvam!” :)
Tvrdím opak. Rozvíjať skialpinizmus komplexne a nebyť vnímaný len ako organizátor Slovenského pohara a garant reprezentácie je dlhodobý cieľ na Slovensku aj v ISMF.
Fundamentálnou povinnosťou SR SSA je budovanie značky, kde sme na začiatku. Značku potrebujeme posilniť, dostať sa do povedomia širokej verejnosti aj mimo našu referenčnú skupinu zmysluplnými aktivitami. Verím, že sa nám to začína dariť aj cez bezprecedentne posilnené sociálne siete. Chceme byť nositeľom zodpovednej myšlienky, nápadu, inovácie a prístupu a ísť príkladom. Samozrejme, nie vždy sa to darí podľa plánu. Musíme byť “čitateľní” vo vnútri organizácie ale najmä pre potenciálneho finančného partnera.
Bolo toho viac nového - kalendár pretekov po dlhých rokoch s ničím a nikým nekolidujúci, tlačové správy, portál slovakskimo.sk, noví partneri SSA, nový unikátny dizajn pretekovej kombinézy, účasť na YOG v Laussanne, čo sa ukázalo ako rozdielové podujatie smerom k olympijskej ambícii. Mal som veľkú radosť z toho, že sa Slovenský pohár vracia do Vysokých Tatier. Ukázali sme sa ako rovnocenný a rešpektovaný partner v iniciatíve “AJ MY SME TATRY”, kde sme zastupovali záujmy našich členov v spolupráci s partnermi.
Pracujeme na nastavení spolupráce s organizátormi. Snažíme sa nastaviť kultúru pretekania a organizácie pre všetkých dotknutých udržateľne, kde sa ako príkladná ukázala spolupráca s Horskou záchrannou službou. Snažíme sa o spoločnú časomieru, priebežné výsledky, Tréningové stredisko mládeže v Liptovskom Mikuláši v spolupráci s SOŠV a mestom Liptovský Mikuláš.
Verím tiež, že sa nám v ročníku 2020/21 podarí pripraviť domáci pohár, nominačné preteky a majstrovstvá udržateľné a motivujúco pre organizátora. Urobili sme prvý terénny deň pre členov SSA - prišla jedna členka. V tomto budeme pre veľký záujem pokračovať :)
Veľmi rád by som otvoril rokovania o vzájomnej spolupráci s klastrami turistického ruchu. Plánujeme letné a jesenné sústredenie širšej reprezentácie ako aj záujemcov o tréning s nami. Koncom sezóny ukázala potenciál Nikola Maťková, Rebeka Rizmanová, budeme sledovať Róberta Judiaka. Plány sú. Uvidíme, čo nám dovolí pandemická situácia a aký bude nábeh do “normálu”.
V úvode bol na Slovensku nedostatok snehu. Je pravda, že problém mali aj v Alpách, no ukázalo to opäť, že kto nie je na jeseň na ľadovci, v zime moc vody nenamúti?
- Jednoznačne. Tu sa mi páči prístup Kuba Šiarnika, ktorý v našich podmienkach ukazuje ako sa dá súťažiť s najlepšími vo svete. Príprava na ľadovci je nevyhnutná. Nič viac, nič menej, ľadovec a výškové metre. Musí mu však predchádzať slušné leto, nakoľko zima sa vždy pýta: “Čo si robil v lete?”
V januári sa konali dlhoočakávané Zimné olympijské hry mládeže. Historickú premiéru v olympijskej rodine si odbil aj skialp. Je to jeden z najväčších míľnikov slovenského skialpinizmu?
- Slovenského a svetového zároveň. Naša výprava bola malá, no možnosť zamávať našou zástavou sa rátala najviac. Matúš Černek bol dokonca vlajkonosičom našej výpravy. MOV podujatie pozoroval a najmä o šprintoch sa priamo prezident vyjadril ako o veľmi “sexy” forme porovnania a cesta do rodiny olympijských disciplin je v zásade v rukách ISMF.
Na olympiáde nás reprezentovali Matúš Černek a Laura Kovárová. Ako hodnotíte ich výsledky s odstupom času? Je možné pretekať sa s elitnými kadetmi a juniormi?
- Ich výsledky reflektujú fakt, že sú elévmi. Matúš má futbalovú históriu, Laura tenisovú a volejbalovú. Takisto robila aj triatlon. Narovinu, vytiahli sme ich na poslednú chvíľu, nakoľko nemáme funkčnú bázu kadetov a juniorov. Bojovali na hranici momentálnych dispozícií. Matúš a neskôr aj Tereza Mazalová videli najmä na podujatí v Nemecku na čom treba pracovať pre dôstojné meranie síl s “Alpami”. Nie, v súčasnosti nie je možné s nimi pretekať. Je však možné a nevyhnutné zbierať skúsenosti. To im stačilo na to, aby videli kde je zbytok sveta, musia sa učiť najmä doma a uvidíme, kedy bude mať význam ísť opäť “von”. Zvýšiť túto základňu a mať pretekárov do vyšších kategórií osobne považujem za najväčšiu výzvu pre asociáciu. Bude to ťažké, nie nemožné.
Svetový pohár sa tento rok moc nevydaril. Pandémia zrušila kolo v Číne aj SP a ME v Taliansku. Počas troch kôl sa Marianna Jagerčíková postavila dva razy na pódium, Jakubovi Šiarnikovi vyšli vertikálne preteky v Andorre a Nemecku. Ako hodnotíte ich počínanie?
- Marianna je slovenská jednotka. Má obrovské skúsenosti z alpinizmu, pracuje na sebe, spolupracuje s bývalým trénerom Laetitie Rouxovej, rieši diagnostiku HRV, s rozvahou mení stravovacie návyky. Vieme o nej, že je skvelá šprintérka. Avšak, mňa najviac potešila prvým výšľapom individuálu v Nemecku, kde sa rozhodla ist od začiatku s prvými babami. Tých 15 minút výkonu sú podľa mňa veľkým prísľubom do budúcej sezóny, pekne bojovala aj v rýchlom vertikálnom preteku. Výjazd v Nemecku hodnotím ako veľmi vydarený! Svojimi výkonmi sa zaradila do Top tímu Slovenska a v spoločnosti Petry Vlhovej, sestier Fialkových, Sagana jej môžeme len gratulovať! Je veľkou osobnosťou malého športu. Verím, že asociácia jej pomôže k adresnejšej príprave.
Jakub Šiarnik sa rok od roka zlepšuje a najmä jeho fyzická kondícia ho posúva smerom hore. Jeho príprava vykazuje známky udržateľného režimu. Vertikál v Andorre a následné klopanie na TOP 10 v Nemecku v tej istej disciplíne nepotrebuje komentár. Je stabilne náš najlepší muž. Páči sa mi, že ukazuje ostatným slovenským pretekárom ako sa dá byť konkurencieschopný na svetovej úrovni. Určite by aj on samého seba videl vyššie v individuálnych pretekoch, sám vie na čom musí pracovať. Myslím, že to je realizovateľné v priebehu troch štandardných sezón. Musíme tomu ísť naproti aj v asociácii, nakoľko nastáva čas, kedy sa už nebude môcť trénovať svojpomocne.
V Nemecku sme mali početnú výpravu. Okrem nich dostali príležitosť Matúš Danko, Peter Fraňo, Simona Triznová, Matúš Černek a Tereza Mazalová. Na mieste si bol aj ty. Čo vertikál, individuál a šprint prezradili?
- Prezradili a potvrdili čakané. Porovnávať “profíkov” a pracujúcich, ktorí robia skialp ako hobby je scestné. Napriek tomu sme však rozhodli ísť na Jenner s väčšou výpravou. Tento “sveťák” nám zvýšil situačné povedomie smerom k ME, umožnili sme našim doma najlepším sa porovnať. Vertikál bol relatívne krátky, strmý - teda silový ale myslím, že naň sa dá pripraviť aj v našich geomorfologických podmienkach za prítomnosti snehu. To isté platí o šprinte. Je to stále u nás zaznávaná disciplína. Ak by som mohol poradiť mladým ale aj Rebeke a ostatným, ktorí uvažujú ako najlepšie začať s pretekaním v skialpe tak je to jednoznačne cez disciplínu šprint. Táto je derivátom individuálneho preteku, Mariana tento fakt potvrdzuje. Exceluje v šprinte a systematicky sa približuje najlepším v ostatných disciplínach.
Individuálny pretek bol ťažký, strmý, technicky náročný smerom hore aj dolu. Vysoký počet výšľapov, slnečné lúče, ale aj mrazivé tienisté stúpania preverili všetkých. Naozaj ukážkový reliéf!! Naši pretekári okrem Mariany výrazne zaostávali vo výšľapoch, lyžovaní aj s lyžami na batohu. Bolo to od začiatku rýchle a spomaľovať sa to nebude :). Je ťažké porovnávať neporovnateľné, nakoľko Fraňo je študent, Danko zamestnaný, Simona tiež pracujúca. O Matúšovi a Tereze už reč bola. Naši nie sú profesionáli. Nehovorím, že ostatní sú všetci profesionáli, každopádne sa venujú len skialpu s podporou sponzorov, lokálnych turistických klastrov, federácií a sú silní na sociálnych sieťach. Keby som však mal vyzdvihnúť jedného s prísľubom do budúcnosti, tak je to určite Peter Fraňo. Sveťák je iná liga, za nás v nej kopú iba Marianna a Kubo, čo si treba uvedomiť a byť im za to vďační!! Všetci však skočili do pretekov rovnými nohami a novú kombinézu nehanili, nikto nevzdal!!
Kde vidíš najväčšie nedostatky slovenských pretekárov?
- Nedostatok vnímam ako “niečoho málo” a tu je to jednoznačne málo motohodín na snehu pred sezónou (ľadovec), málo špecializovaných tréningov (lyžiarske, technické, rýchlostné) počas zimy ako aj počas prípravy. Málo hodín na kolieskových lyžiach, málo stimulácie vo forme iných pohybových vzorcov v príprave (dynamika, stred tela, plyometria), málo skúseností z alpinizmu a lavínovej profylaxie, takmer nulova diagnostika. Osobitným, priam “slovenským” atribútom je typické slovenské “vyplakávanie”, čoho sme boli svedkami aj v Nemecku. Samozrejme, je to aj kritika do vlastných radov, SR SSA sa musíme snažiť viac. Nápady sú, vízia je, avšak s pracovnými povinnosťami to nie je udržateľné. Musíme ísť do “profi” roviny a už čoskoro sa o tom budeme bavit na stretnutí SR SSA.
Aj napriek nepriaznivým snehovým podmienkam a opatreniam vzhľadom na Covid-19 mal domáci pohár päť zastávok a k tomu sa uskutočnili aj Majstrovstvá Slovenska. Aké je hodnotenie sezónu na Slovensku?
- Veľmi pozitívne. Mrzí zrušenie Gálfyho memoriálu, nakoľko sme sa mali kolom Slovenského pohára vrátiť do Vysokých Tatier, kam pretekový skialpinizmus patrí. Všetky kolá ukázali, že napriek rozpačitým snehovým podmienkam máme u nás skúsených a odhodlaných organizátorov. Záver sezóny sme tiež chceli uskutočniť inak ako len na FB. Páčili sa nám nepohárové preteky vo Valči, ktoré dva roky pauzovali. Tradične kvalitný bol Červenec, šprinty na Štrbskom Plese ako aj Malinô. MSR boli aj kolom Českého pohára a pretekári spoza rieky Moravy tvorili polovicu štartového poľa. Opäť tažké zimné podmienky, organizátori odviedli kus frenetickej práce, ktorá by nebola možná bez podpory HZS. Osobne sa mi veľmi páčil formát nedeľného terénneho vertikálu, ktorý asi organizátor opustí a bude sa sústrediť na sobotu. Nepohárové preteky “Strungami osnice” dopadli bombasticky po každej stránke a my by sme do budúcej sezóny Kubínčanov radi presvedčili, aby podujatie získalo väčší honor. Určite si viem predstaviť Strungami osnice ako MSR v pretekoch dvojíc. Veľmi si to želám a túto myšlienku podporíme. Covid-19 však z hľadiska príprav a energie najviac stál organizátorov BOKAMI a zrušenie tohto podujatia mňa osobne mrzí najviac.
V týchto dňoch je síce ťažké hovoriť, no aké plány má Slovenská skialpinistická asociácia v najbližších mesiacoch a počas zimy 2020/21?
- Narovinu, potrebujeme optimalizovať chod Správnej rady SSA, dostať viac ľudí na Valné zhromaždenie, nastaviť “profi” režim čo by mohlo znamenať pokoj a čas na doťahovanie krátkodobých aj dlhodobých projektov a potom už len stačí sledovať Instagram, Facebook a nový web.
Toto bola druhá sezóna, v ktorej si bol v Správnej rade a zároveň prezidentom SSA. Ktorý moment je pre teba najlepším?
- Prvých 15 minút Marianny Jagerčíkovej v individuálnych pretekoch v Nemecku.
