Pred sezónou s Jakubom Šiarnikom

Jakub Šiarnik v minulej sezóne atakoval dva razy Top 10 Svetového pohára vo vertikálnych pretekoch. Po dlhej pauze sa rozbieha kolotoč SP už tento víkend v Taliansku. S našou mužskou jednotkou sme sa pred ostrým štartom sezóny pobavili o uplynulých mesiacoch a o plánoch do zimy.

Čakanie je konečne na konci. V čom bola tohtoročná letná sezóna iná?
- Čakanie na vývoj okolností, podľa mňa, definovalo uplynulú letnú sezónu. Z tohto pohľadu sa čakanie ešte neskončilo. Udržať si jasnú líniu so zameraním na náš cieľ a byť pritom schopný operatívne konať bola a je najväčšia výzva.

Vieš nám prezradiť koľko hodín si odtrénoval a čo tvorilo najväčšiu porciu prípravy na zimu?
- V suchých číslach som od začiatku mája do konca novembra odtrénoval 435 hodín, čo je o cca 10% menej ako vlani a o 15% menej ako predvlani za rovnaké obdobie. Na roky strávené v Slovinsku a Rakúsku je ťažko objemovo nadviazať. Na druhú stranu intenzita, kvalita a špecifickosť tréningu je však postupne výrazne vyššia, od čoho si sľubujem využitie kumulovaného efektu za uplynulé roky a výkonnostné zlepšenie. Za spomínané obdobie som strávil 30 hodín na skialpoch ešte na jar a 50 na jeseň. Cca 30 hodín bolo na kolieskových lyžiach a zvyšok bol zhruba v pomere 1:2 beh a bicykel. Na výškové metre je to spolu cca 175 tisíc nastúpaných metrov. 

Vlani si spomínal, že by si rád zapracoval na tvojich slabých stránkach. Podarilo sa to teda?
- To sa relevantne ukáže až počas sezóny. Nateraz môžem povedať, že som podnikol kroky hlavne v oblasti zlepšenia pohybového prejavu v spolupráci s fyzioterapeutom od čoho očakávam zlepšenie aj v často skloňovaných zjazdoch. Už teraz môžem povedať, že sa na lyžiach cítim istejší ako vlani na konci zimy.

V rámci svetového súťažného skialpinizmu to bola, podľa všetkého, najdlhšia preteková medzera vôbec. Posledné preteky boli v úvode februára v Nemecku a v Taliansku sa bude pretekať po 10 mesiacoch. V čom vidíš pozitíva a negatíva tejto pauzy?
- Z môjho pohľadu som vzniknutý priestor som využil na prechody, na ktoré popri pretekoch nie je toľko priestoru. Podarilo sa mi tiež zlepšiť svoju techniku v horách a začať budovať skôr objemový základ na ďalšiu sezónu. Viem si predstaviť, že veľa pretekárov mohlo mať problém s motiváciou, pretože tá sa zvyčajne odvíja od výziev. Medzera urobila škrt cez rozpočet organizátorom pretekov, ktorí doplácajú na všeobecnú neistotu a výpadok sponzorov. Záujem ľudí o skialp ako outdoorovú aktivitu však vzrástol, čo môže byť do budúcna tiež plusom aj pre pretekársku komunitu. 

V talianskom Adamelle sa začína menej tradičnými disciplínami šprintom a vertikálom. Plánuješ vzhľadom na to ísť do intenzity a načasovať formu už pred sviatkami?
- Príprava na prvé kolo Svetového pohára je o veľkej flexibilite a operatívnych rozhodnutiach. Plánovaná záverečná príprava v Taliansku sa neuskutočnila, a tak sa pripravujem na zjazdovke v Jasnej najlepšie ako viem aj s využitím simulovanej hypoxie. Intenzitu som robiť neprestal ani popri prvých metroch na skialpoch a to práve vďaka možnosti prísť aklimatizovaný už na ľadovec. V období pred SP očakávam nástup hrubej formy, teda akéhosi môjho výkonnostného štandardu. Špičkovú formu si ale šetrím na Majstrovstvá sveta, ktoré budú začiatkom marca.

Veľa konkurentov sa nevyhlo zraneniam. Na celú sezónu sa vyradil Armin Höfl, istú dobu budú mimo aj také esá ako Davide Magnini, Jakob Herrmann alebo Francúz Samuel Equy. Čím myslíš, že to v ich prípade je?
- Zvyknem hovoriť, že: “Rýchlo sa zle stane.” Stačí malé vypustenie pozornosti alebo podcenenie okolností a úraz je na svete. V prípade Rakúšanov išlo o úraz na cestnom bicykli… sám za seba viem, že aj tak rutinná aktivita ako bicyklovanie môže byť možno ešte nebezpečnejšia ako skialp kdesi v žľaboch, pretože v žlabe človek potrebuje premyslieť každý jeden krok, byť koncentrovaný a prenášať pozornosť. Naopak na bicykli si ideš a zrazu… Každopádne, predstavy o vlastnej neohroziteľnosti treba nahradiť pokorou. Ani človek so 100-percentným focusom nemá nikdy pod kontrolou všetko. 

S akými cieľmi ideš do pretekovej sezóny? V prípade úvodného sveťáku je hneď vertikál a pri absencii vyššie spomínaných mien a pohľade na vlaňajšie Nemecko a Andorru si jasným kandidátom na umiestnenie v Top 10.
- Primárnym cieľom je byť stabilne v Top 10 v disciplíne Vertical. S horším výsledkom sa neuspokojím. Pri prvom “sveťáku” mi nehrá do karát rozpis disciplín, ale to sa dotýka každého pretekára. V ostatných disciplínach (šprint, individual) chcem atakovať prvú pätnástku. 

Kde okrem pretekov Svetového pohára, majstrovstiev sveta a domácich pretekov sa plánuješ ukázať?
- Ešte chcem absolvovať tradičné preteky na záver sezóny buď v Poľsku, alebo v lepšom prípade dlhé klasiky v Alpách. Okrem toho už asi nikde. Mám aj pár mimopretekových projektov, na ktoré si chcem tiež nechať priestor. 

Zima si u nás dáva načas, s cestovaním za hranice to tiež nie je ideálne. Čo by si odporučil ľuďom? Ako sa majú v rámci možností a opatrení pripraviť na skialpovú sezónu?
- Skialpinista pretekár potrebuje sneh. Z môjho pohľadu je lepšie dať si 10-krát malú umelo vysneženú zjazdovku relatívne blízko od bydliska, ako behať pešo kdesi po kopcoch. Nadriluješ tak techniku a dostaneš sa do toho správneho kroku. Tento prístup uplatňujem aktuálne aj ja. 

Priestor na otázky sme dali tentoraz aj fanúšikom slovenského skialpinizmu:

Ako trénuješ lyžovanie? Uveď špecifiká mimosezónnej a sezónnej prípravy…
- Mimosezónna - rozvoj stability a mobility v spolupráci s fyzioterapeutom s postupným prechodom do plyometrie. Čiže niečo podobné ako robia aj zjazdári, ale v menšom rozsahu, pretože treba zohľadniť kontraindikácie s vytrvalostným tréningom. 

Sezónna - opakované jazdenie kratších úsekov cca 200 v.m. za sebou a napriamovanie jazdy počas vytrvalostného tréningu. Cielené jazdenie v stredisku v rozlyžovanom teréne počas voľnejších dní. Ako vyšperkovanie chcem zaradiť aj cielený freeride tréning so špecialistom. 

Často chodí na výšľapy sám a to aj do terénov dosť náročných. Ako rieši lavínový výstroj? Má lavínový batoh? Má nejakú osobnú skúsenosť s lavínou?
- Lavínový batoh nevyužívam, pri mojom štýle by ma príliš limitoval hmotnosťou. Za najdôležitejšie pre bezpečnosť považujem počkať si na vhodné podmienky. Dvakrát sa mi podarilo spustiť menšie lavíny. Pri jednej som ostal nad odtrhom a z druhej som vylyžoval. Okrem ľadových a stabilných firnových podmienok však so sebou základnú lavínovú výbavu nosím. 

Aké cviky resp. na aké svalové partie sa zamerať pri silovej príprave na skialp?
- Pri lyžovaní a aj výšlape je dominantný kvadriceps. Avšak, nemôžeme sa zamerať len na túto partiu, vznikajú dysbalancie a možnosť zranení. Dôležité je mať silný zadok a hamstringy. Popritom netreba zabúdať na stabilizačné svaly jadra tela a mobilitu v bedrách. Analogicky to platí pre vrch tela. Správnou aktiváciou posturálnych svalov vieme odľahčit najviac namáhaný triceps. Vo všeobecnosti by som sa teda zameral na správne prevedenie úplne základných cvikov. Inšpirácie je na internete nespočetne veľa, ak chce byť niekto efektívnejší, tak riešením je zapojenie fyzioterapeuta.

Koľko dáš výškových metrov pred pretekmi a koľko za celú sezónu?
- Za celý rok to je okolo 350-tisíc, z toho na skialpoch okolo 210- tisíc a na skialpoch pred prvým decembrovým Svetovým pohárom to bude okolo 50- tisíc. Jedným dychom dodávam, že metre nie sú rozhodujúci ukazovateľ, ale len jedna z metrík. 

Aký šport nemáš rád, nebaví ťa?
- Nebavia ma letné kolektívne športy. Inak mi pestrosť, ktorú so sebou skialp prináša, robí dobre. 

Čo hovoríš na polarizáciu tréningu 80/20 (objem/intenzita)?
- Ak sa otázka týka môjho názoru na diverzifikáciu intenzít, tak určite je potrebné trénovať každú z intenzít a neskĺznuť do behania v jednom tempe, čo je častá chyba začiatočníkov. Ak otázka smeruje hlbšie ku konkrétnemu pomeru objemu a intenzity tak záleží od časti sezóny…Takto definovaný pomer je ale veľmi všeobecný a nehovorí o tom o akú intenzitu ide. Ak sa bavíme o intenzite ako o všetkej aktivite nad pomyselným aeróbnym prahom v súčte počas celého roka, tak povedzme, že by toto Paretovo delenie mohlo zodpovedať. Ročný tréningový cyklus má však svoje fázovanie a pomer sa v jednotlivých častiach mení. Práve tieto 2 premenné sú dôležité pri ladení formy. Takže raz to bude 100/0, kým inokedy 40/60…